Úvodom sa chcem najskôr všetkým, ktorým som sľuboval tento článok ospravedlniť, za to, že mi to toľko trvalo, kým som sa k jeho napísaniu dokopal. Nemal som totiž čas, keďže som voľné dni a noci trávil prevažne v práci alebo v škole, štúdium… Takže PARDON!

 

Prípravy & doprava do Švédska (SE):

   Keď som si kupoval miestenku priamo do Norrköpingu, v jednej nemenovanej agenture (EURO…) ani ma nenapadlo, že budem 3-krát prestupovať (tam aj cestou späť). Po zámene valút (1 SEK = 3 CZK, samozrejme zvýhodnený kurz u Arabáčov) som ešte zbehol kúpiť neaký proviant…  Do SE môžete totiž importovať (aby ste oficiálne NEplatili CLO; pre turistu staršieho 20 rokov) max. 200 ks cigariet alebo 250 g tabáku; 1 liter liehovín,  1 l vína a 2 l piva. V tejto krajine je aj pre domáceho dosť drahý alkohol, preto som sa zásobil doma a batohu sa tak zvýšila hmotnosť o pár kilov. Do toho ešte neake jedlo a teplé oblečenie, ktoré mi aj tak bolo naprd. Mal som tam stráviť týždeň s bráchom, ktorý tam študuje…

Mince sú zoradené vzostupne, podľa ich peňažnej hodnoty. Mal som samozrejme aj bankovky, ale som si ich zabudol odfotit..

   Z Brna som vyrazil v buse s 10 min. meškaním úplne sám a tak som si do Prahy pochrápal na tom VIP 5-sedadle necelých poldruha hodiny. Aspoň niečo, keďže ma čakala 27 hodinová jazda, kým neuvidím brácha.

  Celá miestenka bola neak divne stavaná. Rozdelená na 5 častí (ale ani na jednej čiastkové stanice), z ktorej si mal každý jeden šofér odtrhnúť svoj diel. Šofér už bol celý nervózny, kvôli meškaniu a tak si odtrhol nesprávny ústrižok a mne to bolo úplne fuk. Spolucestujúcich bolo skutočne minimum: 2 Nemky, 4 Asiati, 2 Nóry, Švéd + neaky černosi a 3 Česi.. Cesta bola velmi pohodlná, opäť na VIP. Bolo čo obdivovať celú štreku.

   Musím priznať bola to moja prvá väčšia tour a tak sa na Prahu, Dresden, Berlin atď, človek díva vnímavejšie, švíma si cez to jemne zaprášené okno všetky detaily… Cítil som sa opojený, spokojný, bez akýchkoľvek deprimujúcich myšlienok a vplyvov, preto som sa neraz pristihol s úsmevom na tvári, rozčarovaného chlapca počas kúzelných Vianoc, odrazenom na skle.

   Jediná pasová kontrola bola na česko-nemeckých hraniciach, aj to len taká naoko. V rámci Šengenu sa totiž jej členovia nijak neobťažujú a stačí občiansky, pre cudzincov z krajín EU. Po Cínovci nasledovali prekrásne nemecké dedinky na pohraničí.

   Počas nekonečnej jazdy po nemeckých diaľniciach sa nedali prehliadnúť veterné elektrárne, ktorých tu bolo neúrekom. Hojne roztrúsené na malej ploche a tak vytvárali spoločne až nadmerný hluk. Úplne som zabudol na pohraničné dedinky v Nemecku, ktoré boli naozaj prekrásne. Cesty tam sú dosť kľukaté, a počas jazdy sa tvorili kolóny, pretože všetko sa tam prerábalo, vystavovalo, hĺbili korytá riek a podobne. Bez prdele premakané…

   Na sklonku noci sme sa E47 rútili na Fehmarn (strategický ostrovček v Baltskom mori, pod správou Spolkovej republiky Nemecka). Do Dánska je možné sa dostať buď trajektom Puttgarden - Rødby (plavba trvá 45 min) alebo Rostock - Gedser. Absolvoval som zatiaľ iba ten Putt, musím povedať, že ozaj krásna jazda, nezabudnuteľná. Prvý krát na mori, to je ozaj pocit. Keď si človek uvedomí ako málo stačí na to, aby preklenul bariéru zábradlia a ocitol sa tak o pol štvrtej ráno v 4° C vode, tri kiláky od brehu… Bezpečnosť, je ale u všetkých severských spoločností PRIORITOU! Na trajekte sa nachádzajú výťahy, posuvné dvere na fotobunku, sprchy a dokonca som tam videl aj jednoho holiť sa. 

Čo poviete na takýto pohľad kúsok od Puttgardenského prístavu hneď brzko po ráne ?!  

   Neopakovateľný pocit Vás sprevádza, ak plavbu absolvujete prvý krát, kedy sa Ti pohne zem pod nohami a celým korpusom Ti behajú zimomriavky. Presné takto sa brodili aj Vikingovia kedysi v minulosti… Vánok chladného vetra Ťa obopne a zahalí plášťom, s ktorým sa citíš slobodnejšie ako nikdy predtým. Je to o vnímaní a spôsobe, ako to celé pojmeš; keď ju miluješ (slobodu), nie je čo riešiť…

   V prekrásnej Kodani bolo okolo 6:30 a.m. úplne mŕtvo. Domáci tu asi nezačínajú pracovnú dobu takto skoro; a ani boh nevie kedy presne… Bohužial sme ju len durchom prefrčali a nedocenili niektoré pýchy mesta, ale nedalo sa nevšimnúť si nespočet bicyklov a mopedov. Z ktorých bola väčšina takých, že svojou staromódnosťou by kľudne mohli konkurovať prvým exmplárom, za čias masovej dopravnej revolúcie v 19.storočí. Skutočne! staré herky, že by som sa nich hanbil jazdiť…
Neverili by ste, ale Kodaň NEMÁ "autobusák". Rozhodne nie taký, ako ho mi bežne chápeme. Jeho obdoba sa nachádza na neakej pofidérnej ulici, uprostred ktorej je nekopletná info tabuľa o spojoch. Zastiviť tu môže max. 5 autobusov, neviem ako to zvládajú?! PO 45 minútovom čakaní, kedy sme prevažne vtipkovali o tom, že nás nechali len tak napospas v Kopenhagen sa dostavil šofér, dokonca aj s busom. Ten chlap sa dohovoril 5 jazykmi a 10-hodinovú štreku do Linköppingu dal napriamo bez pauzy. Na mieste sme to zapichli v jednom motoreste, kde som sa zásobil suvenýrmi.

Foto-postreh z Norrköpingu.

Železničné nádražie v Norköppingu bolo len 200 metrov od zastávky autobusu (pre mňa konečnej), inak šiel ten spoj až do Stockholmu. Mal som sa ešte dostaviť vlakom do mesta Katrineholm (30 tis.). Chcel som dať  bráchovi vedieť ešte pre istotu presný príchod a tak som začal zháňať telefón. V SE je vcelku problém s mincovými automatmi, vačšina funguje na kartu.., nezostávalo mi iné ako oslovovať ľudí na ulici. Zachránil ma akýsi prisťahovalec - taxikár, u ktorého som mal zadáčo. Čakal som od miestnych väčšiu ochotu (švédkovia, prvé mínus).

A teraz pre zmenu stanica v Katrineholme!

Prvé oboznámenie so štátnymi železnicami SJ (Statens järnväg) bolo prekvapivé. Tiché, pohodlné, príjemné cestovaníčko. Musím ale priznať, že sice je vlaková doprava v Škandinávii najobľúbenjšia, je aj dosť drahá. Ide totiž o to, kedy lístok kupujete, aký druh spoju si vyberiete atď. Jedny z tých lacnejších sú Regional aj so spätnou rezervovačkou kupované deň vopred a predpoludním.

Pokračovanie nabudúce…

časť   2